Wabi sabi

WABI SABI JE JAPONSKOU PREDSTAVOU KRÁSY

Západný svet objavil pôvab japonskej estetiky až po zrušení izolácie japonských ostrovov od okolitého sveta v polovici 19. storočia. Japonský ideál krásy s pozoruhodným zmyslom pre detail a vyzdvihnutím prirodzenosti očaril mnohých cudzincov najmä pre svoju úplnú odlišnosť od toho, čo sa za krásne považovalo na Západe. Tento estetický ideál sa nazýva wabi sabi.

Wabi a sabi sú dva odlišné pojmy, ktoré sa časom spojili. Wabi bolo silne ovplyvnené zen buddhizmom. Obsahuje v sebe jednoduchosť, nedokonalosť, nesúmernosť a strohosť. Jednoduchosť súvisí s pominuteľnosťou vecí. Človek lipnúci na materiálnych veciach nemôže byť slobodný a dosiahnuť vnútorný pokoj, lebo ho trápi svetská túžba. Prostredníctvom jednoduchých všedných vecí bez ozdôb a okázalosti má možnosť objaviť ich podstatu a hĺbku. Krása sa skrýva v nenápadnej farebnosti, jednoduchých tvaroch a nedokonalostiach predmetov každodenného použitia.

Tak ako v prírode nič nie je dokonale súmerné a pravidelné, tak ani veci vyrobené človekom nemôžu dosiahnuť dokonalosť. V japonskom umení sa úmyselne vyrábali diela vyvolávajúce dojem nedokončenosti alebo asymetrie, čím sa príroda a umenie dostali do harmónie. Nekompletnosť podnecuje fantáziu a tvorivosť a poskytuje nekonečné estetické zážitky. Wabi týmto spôsobom vzdáva hold prírode.

Strohosť sa objavila vo wabi estetike pod vplyvom asketického spôsobu života zen buddhistických mníchov. Krásu možno nájsť vždy a vo všetkom, človek však musí byť schopný preniknúť do podstaty vecí a neostať očarený ich vonkajším vzhľadom.

Sabi sa viaže k pocitom melanchólie a samoty. Melanchóliu a smútok v človeku vyvoláva pominuteľnosť a krehkosť vecí okolo nás a tiež zaslepenosť človeka sústredeného len na svoje túžby. Druhý význam slova sabi je patina. Japonci nachádzajú krásu vo veciach s kúskom histórie a s náznakom opotrebovanosti, keďže tieto sú znakom vzácnosti a duchovnej hodnoty.

Wabi sabi preniklo do všetkých tradičných japonských umení. Viaceré z nich v sebe zahŕňa čajový obrad. Tento ceremoniál stelesňoval najvyššiu krásu a umožnil človeku nazrieť do podstaty sveta a pocítiť spolupatričnosť s prírodou a celým vesmírom. Premyslené usporiadanie záhrady, prostý čajový domček, pozorne zvolená ikebana a riad ladiaci s ročným obdobím, elegantné a úsporné pohyby počas prípravy čaju, jeho vôňa a chuť pôsobia na všetky zmysly človeka. Ich krásna jednoduchosť navodzuje atmosféru pokoja a odhaľuje nové dimenzie krásy.

Estetika wabi sabi v záhradnej architektúre zdôrazňuje pominuteľnosť vecí, neustálu zmenu a miesto človeka v prírode nie ako jej pána, ale ako jej súčasti. Zdanlivo hrubá, neotesaná keramika nevýraznej farby, často s prasklinou stelesňovala nedokonalosť sveta. V umení ikebany sa wabi sabi odráža v jednoduchej elegancii a prirodzenom vzhľade, čo podčiarkol výber a farebnosť rastlín, vázy a striedma kompozícia. Dokonca aj v literatúre možno nájsť vplyv estetiky wabi sabi. Básne haiku opisujú krehký život vecí a bytostí a vzbudzujú v človeku pocity melanchólie a smútku.

Wabi sabi možno považovať za životnú filozofiu. Učí človeka vnímať detaily a vážiť si maličkosti a obyčajné veci. Hoci vznikol pred mnohými storočiami v prostredí buddhistických kláštorov a neskôr sa stal životnou filozofiou stredovekej vojenskej šľachty, wabi sabi je stále živý koncept v japonskej spoločnosti, badať ho v dizajne i modernej architektúre. Vďaka tomu má človek možnosť neustále sa vracať ku svojim koreňom a snažiť sa o dosiahnutie harmónie s prírodou, duševnej vyrovnanosti a pokoja.